Minulý týždeň som sa vás na Instagrame pýtala, či by ste chceli vedieť, ako sa učím cudzie jazyky ja a na moje prekvapenie ste o to mali skutočne veľký záujem, tak som si konečne sadla k počítaču a idem vám to tu všetko pekne zhrnúť.
Na začiatok by som ešte rada poznamenala, že ma stále prekvapuje, ako si poniektorí myslia, že my lektori cudzích jazykov sme boli obdarení nejakým kúzelným darom, vďaka ktorému sa cudzie reči učíme úplne bez problémov, nikdy sme do učenia nemuseli investovať extra veľa času a energie a taktiež si už tento jazyk budeme naveky pamätať a nemusíme v ňom napredovať.
Tak to samozrejme nie je. Ak existuje niečo ako „talent na jazyky“, tak ja určite nepatrím medzi tých, ktorí také niečo v sebe majú. To v praxi znamená, že naučiť sa napr. jedno slovíčko mi obvykle trvá extrémne dlho, až som z toho niekedy frustrovaná. A práve preto sa neustále zamýšľam nad tým, ako si celý proces učenia zjednodušiť a našla som si spôsoby, ktoré mi fungujú a ktoré možno budú fungovať aj vám. Taktiež som si urobila online test, aby som zistila, aký typ študenta som a vďaka tomu viem, že som vizuálny typ. To znamená, že aby som sa niečo naučila, potrebujem to vidieť. Práve preto mám svoje zošity plné farieb, okolo slovíčok si kreslím krúžky, štvorčeky a obláčiky a všetko skrátka musí byť krásne a jasne viditeľné. Toto zistenie ma taktiež viedlo k tomu, že som si prestala vyčítať to, že niekedy nerozumiem niečomu, čo začujem vo filme a preto sa takmer na každý anglický film či seriál dívam s anglickými titulkami. Odporúčam to aj vám a možno o sebe zistíte niečo nové. 🙂
Keď sa rozhodnete naučiť cudzí jazyk, mali by ste pamätať na to, že to bude celoživotný proces. Možno sa za pár mesiacov dostanete na level, s ktorým budete spokojní, ale tým to neskončí, pretože ak jazyk prestanete používať, tak vaše znalosti budú upadať. Nezmiznú, ale poklesnú niekde k znalostiam biológie zo strednej školy. Preto je dôležité nájsť si také metódy, ktoré vás budú baviť, budú pre vás čo najprirodzenejšie a najjednoduchšie na opakovanie ideálne každý deň. Ja sama som sa len pred pár týždňami začala učiť taliančinu, vďaka ktorej som si opäť pripomenula, aké metódy mi najviac vyhovujú. Ale už sa v tomto úvode vykecávam dlho, tak poďme teda spoločne na to.
1. Ako sa učím slovíčka?
Pre mňa existujú dva druhy slovíčok – tie, ktoré si pamätám ľahko a tie, ktoré si pamätám ťažko. Prvá skupina je samozrejme moja obľúbená, pretože sú v nej hlavne slovíčka, ktoré poznám napr. z filmov a kníh, ktoré vo mne vzbudili nejaké emócie (napr. z knihy Jedz, modli sa a miluj som sa pred rokmi naučila talianske slovo „attraversiamo“ – prejsť napr. cez cestu, pretože sa mi neskutočne páčilo a celý deň som si ho potom opakovala so „sexy“ talianskym prízvukom a doteraz si ho pamätám) a kde sa dané slovíčko často opakovalo. Ďalej sú to slovíčka to z momentov, kedy som urobila nejakú chybu, vďaka čomu sa mi tento trápny zážitok vryl do pamäti (napr. keď sa môj britský kamarát nahneval a úprimne mi zdelil, že už nemôže počúvať, ako zamieňam slová „lend“ – požičať a „borrow“ – požičať si), alebo z názvov pesničiek (napr. „Don’t Let Me Down“ – voľný preklad „Nesklam ma“ od The Beatles, po ktorej vypočutí nie je možné, aby ste si túto frázu nepamätali, keďže sa tam opakuje tak 50x).
Z toho vyplýva, že si slovíčka pamätám hlavne vtedy, keď:
- sa často opakujú – v texte, filme
- ich potrebujem do aktívnej slovnej zásoby
- na nich narazím počas nejakého emotívneho zážitku (napr. pri čítaní skvelej knihy či keď urobíte chybu, po ktorej sa cítite trápne)
- si ich dostatočne často na vlastnú päsť opakujem.
Do druhej skupiny patria slová, ktoré vo mne nevzbudili emóciu, len tak som ich niekde začula alebo zazrela, aktívne ich nevyužívam, nemám ich s ničím spojené, alebo sú pre mňa nevýrazné. Nuž, vtedy prichádzajú na rad moje zošity, zoznamy slovíčok na Quizlete a opakovanie. Vezmime si napr. slovíčko „condescending“ – povýšenecký. Viem, že som ho veľakrát počula vo filmoch a seriáloch, videla som ho v knihách, ale nikdy sa mi nepodarilo zapamätať si ho. Ale potom som si ho napísala do Quizletu, opakovala si ho každý deň po dobu asi dvoch týždňov a momentálne mi nerobí problém. Som si ale vedomá toho, že si ho musím aj naďalej opakovať, lebo je veľká pravdepodobnosť, že ho opäť zabudnem. Nie nadarmo sa hovorí, že opakovanie je matka múdrosti. Fakt je!
Aby som to celé zhrnula, tu je pár metód, ktoré mi pomáhajú naučiť sa slovíčka jednoducho a efektívne:
- keď pozerám seriály/filmy, zapisujem si do mobilu slovíčka (ideálne v celej vete), ktoré mi prídu zaujímavé, potom si ich preložím a hodím do Quizletu – väčšinou si pamätám kontext, v ktorom boli použité a to mi pomáha zapamätať si ich jednoduchšie
- môj milovaný Quizlet – úžasná aplikácia, v ktorej máte slovíčka pokope, môžete ich trénovať rôznymi spôsobmi a je to celé úplne božské!
- opakujem, opakujem, opakujem – napr. s taliančinou to robím tak, že si vypíšem do zošita nové frázy/slovíčka z aplikácie Memrise (ktorá je tiež úžasná!), tento zošit si nechám otvorený na stole a vždy, keď idem okolo, sa doňho pozriem a opakujem si frázy napr. pri vešaní prádla (pozn. je možné, že vás obyvatelia vášej domácnosti za to budú neznášať, ale nič si z toho nerobte)
- tvorím vety – ak mám nejaké nové slovíčko, snažím sa s ním vytvárať vety a zasadzovať ho tak do reálneho kontextu
- selektujem – je mi jasné, že sa nikdy nenaučím všetky anglické či talianske slovíčka a preto selektujem tie, ktoré sú pre mňa zaujímavé a praktické a nestresujem sa, ak neviem niečo napr. z technickej angličtiny, ktorú aktívne nevyužívam.
2. Ako sa zlepšujem v počúvaní?
Posluch je v angličtine pre mňa fakt oriešok a trvalo mi dlho, kým som si zvykla pozerať filmy a seriály v angličtine a nebolo to vždy úplne príjemné. Kľúčom je podľa mňa vybrať si na začiatok niečo, čo ste už videli vo vašom rodnom jazyku a pozrieť si to v angličtine s anglickými titulkami. Robte to kúsok po kúsku, ideálne si to rozdeľte na 10-15 minútové bloky a konzumujte to s prestávkami. Ja som začínala v Priateľmi, potom som prešla na Ženy z rodu Gilmorovcov a nasledovali filmy. Dôležité je nevzdávať to, pomaly si na to zvykať a uvidíte, že to zvládnete tak ako ja (ale ako som spomínala na začiatku, takmer ku všetkému si zapnem titulky, nie je sa za čo hanbiť).
V angličtine teda už zvládam takmer všetko po anglicky, v taliančine som to ešte ani neskúšala, lebo som úplný začiatočník, ale teším sa na taliansky seriál Geniálna priateľka, ktorý som videla v češtine, mám načítané knihy, na ktorých je seriál založený a viem, že to pre mňa časom bude skvelý účebný materiál. Taktiež milujem pesničky, takže tie si v taliančine s radosťou naštudujem a budem si ich vyspevovať. Taktiež využívam YouTube, na ktorom sledujem zahraničných ľudí, ktorí ma bavia, hľadám tam hlavne cestovateľské videá, recepty, jógu a všetko, čo ma baví. Už si ani nepamätám, kedy som sa dívala na niečo v češtine, pretože som si našla svojich anglicky-hovoriacich obľúbencov a nedám na nich dopustiť.
Takže poučenie odo mňa: obklopte sa angličtinou, najprv 10-15 minút denne, ale postupne to predlžujte, až si na to zvyknete. A hlavne si nájdite niečo, čo vás bude baviť. Verte mi, že ak vás chytí nejaký YouTuber alebo seriál, ktorý milujete, tak vás to bude baviť aj v svahilčine.
3. Ako sa zlepšujem v čítaní?
Tento bod sa nebude príliš líšiť od počúvania. Kľúčom je opäť vybrať si niečo, čo vás bude baviť. Je super, že existuje kopa zjednodušených alebo dvojjazyčných kníh, ktoré kúpite za pár korún a nakopnú vás k čítaniu. Ale skutočne dbajte na výber. Ja momentálne čítam dve anglické knihy – jednu oddychovku „Everything I Know About Love“ a jednu o histórii ľudstva „Sapiens“. Tú prvú som začala čítať pred dvoma dňami a som na strane 36. Tú druhú som dostala na Vianoce pred rokom a štvrť a som na strane 33. Obe sú super, ale je jasné, že sa budem rýchlejšie posúvať v tej, ktorá ma baví viac. A preto si na začiatok vyberte niečo super, možno niečo, čo ste už predtým čítali (pozn. moja prvá kniha v origináli v angličtine bola „Never Let Me Go“ a keďže som najprv videla film, vedela som, o čo ide a aj keď som podľa mňa tak 40% z knihy vôbec nechápala a prvé kapitoly som nevedela, či tomu vôbec rozumiem správne, postupne do seba všetko zapadlo a začalo ma to baviť) a niečo, čo nemá 800 strán (fakt neviem, či niekedy toho Sapiensa dočítam 😀 ).
4. Ako sa zlepšujem v rozprávaní?
Je pravda, že ako lektor jazyka mám veľkú výhodu v tom, že približne šesť hodín denne rozprávam po anglicky a teda tréningu mám momentálne dosť. Ale predtým, než som sa lektorom stala, som samu seba cielene vystavovala situáciám, v ktorých som musela rozprávať po anglicky. Napr. na gymnáziu som sa nalepila na amerického študenta, ktorý bol u nás v Poprade na stáži a v piatky po škole v kaviarni sme sa bavili po anglicky o knihách a živote a ja som ho učila základy slovenčiny. Na vysokej škole som zase kvôli nedostatku speakingu založila tvz. English Club, kde sa vystriedali študenti snáď všetkých fakúlt Masarykovej univerzity, študenti Erazmu od Portugalska až po Japonsko a kde sme sa každú stredu o piatej bavili hodinu až dve výhradne po anglicky. S taliančinou mám plán taký, že si po nejakej dobe, keď sa naučím nejaké tie základy, nájdem lektora a hlavne pôjdem na dovolenku do Talianska (držím si prsty), kde sa chcem skúšať dohovoriť po taliansky.
Samozrejme si uvedomujem, že nie každý má čas a energiu napr. na vytvorenie speaking klubu, ale ak máte okolo seba ďalších študentov rovnakého cudzieho jazyka, spojte sa a vytvorte ho, je to skvelá vec. A ak nie, tak sa rozprávajte sami so sebou. Možno teraz krútite hlavou, ale sami so sebou sa predsa rozprávame nonstop, tak skúste prepnúť do cudzieho jazyka. Ja tak napr. ráno prebúdzam svoj „anglický mozog“, keď si robím raňajky – detailne v hlave popisujem, čo robím, čo pri tom používam, ako sa cítim, aké je počasie, atď. A pomáha to! A ďalšou možnosťou je samozrejme nájsť si lektora, ktorý vám dá spätnú väzbu, čo je asi najideálnejšia možnosť.
Na záver…
Tak som sa relatívne dosť rozpísala a dúfam, že to pre vás bolo aspoň trošku prínosné. Minimálne som vám týmto článkom chcela zdeliť to, že som na tom úplne rovnako ako vy – občas sa trápim, som demotivovaná, mám pocit, že si nič nepamätám a vlastne že nič neviem. Nie je na mne ako na študentovi nič výnimočné a musím sa učiť tak veľa ako vy. A v ťažkých chvíľach si vždy pripomínam, že sa cudzie jazyky učím sama pre seba, je to moje hobby, do ktorého som sa pustila z nejakého dôvodu. A ak pociťujem demotiváciu dlhodobo, vždy sa zamýšľam nad tým, či sa učím správnym spôsobom a či by som nemala prehodnotiť svoje metódy. A to isté odporúčam aj vám. Pretože takisto ako pri behaní alebo varení, aj v angličtine si treba nájsť spôsob, akým sa chceme zlepšovať. U mňa to sú seriály a Quizlet, u vás to môže byť niečo hranie počítačových hier a tak je to v poriadku. Skúšajte, experimentujte, sťahujte aplikácie a pozerajte videá na YouTube, ale hlavne neprestávajte hľadať tie svoje spôsoby. Tie, ktoré vám nedovolia prestať sa posúvať dopredu. 🙂
Majte sa krásne.
I.